Ako prvé musíme posúdiť plochosť nohy. Nohy sú základňou na ktorej stoja nielen dolné končatiny, ale celé telo. Plochosť jednej nohy vážne naruší stabilitu celej postavy a prejaví sa vybočením panvy do strany, čo všetci poznáte pod pojmom skolióza.
Na obrázku 1 vidíme schematický princíp klenutia nohy. Pozdĺžna klenba (zelenou) je dlhšia a podieľajú sa na nej kosti zanártné a nártné od pätového hrboľu po hlavičky metatarzálnych kostí, ktoré podmieňujú na chodidle bruško tesne za prstami. Priečna klenby (biela) je predovšetkým v mieste zanártnych kostí.
Obrázok 2
Vrcholy obidvoch klenb, pozdĺžne a priečne, sú v rovnakom mieste, ktoré je na obrázku označené šípkou. Nájdete ho tak, že prstom vyhmatáte predný okraj vnútorného členku a pôjdete od bodu dole do miesta, kde ešte cítite pod prstom tvrdú kosť. Je to hneď za úponom predného kolenného svalu (m. tibialis anterior) k členkovej kosti (os. naviculare).
Pri správnej klenbe nohy, ktorá stojí na podložke, ide ľahko zasunúť ukazovák pod klenbu chodidla. Vyskúšajte obe chodidlá!
Pokiaľ to pod niektorou z klenb ide horšie alebo vôbec, znamená to, že máte ploché chodidlo.
Zatiaľ bola reč iba o kostiach. Tie síce tvoria konštrukciu klenby, ale samé ho pohromade držať nemôžu. K tomu mu slúžia väzy a svaly. Krátke väzy spájajú navzájom všetky susediace kosti nohy. Z dlhých väzov má pre držanie klenby najväčší význam pozdĺžny väz chodidla (ligamentum platare longum).
Je natiahnutý od pätového hrbolu až k hlavičkám nártových kostí (pod zmieneným bruškom za prstami) a hraje tu úlohu tetivy na luku. Priemer s tetivou a lukom platí rovnako pre šľachy svalov, ktoré v chodidle prebiehajú.
Obrázok č. 3 znázorňuje jeden z nich – dlhý lýtkový sval (m. peroneus longus), jeho šľachu jednoducho nájdete za zadným koníkom. Zvýraznite ju tým, že nohu vytočíte vonkajšou hranou nohy. Bruško svalu pokrýva telo lýtkovej kosti a vytočením chodidla vonku sa zvýrazní. Šľacha obtáča chodilo a prechádza ním naprieč a mierne dopredu. Končí úponom k báze prvej (palcovej) nártnej kosti zo spodnej strany. Tento priebeh naznačuje, že dlhý lýtkový sval udržuje priečnu klenbu nohy.
Pozdĺžnu klenbu udržujú svaly, ktorých brušká sú na lýtku schované pod trojhlavým lýtkovým svalom a šľachou (na obrázku zelené) prechádzajú dolu za vnútorným členkom do chodidla. Zadný lýtkový sval (m. tibialis postrior) končí už u zánartných kostí. Ostatné dva – dlhý ohýbač palca (m. flexor halucis longus) a dlhý ohýbač prstov (flexor digitorum longus) majú šľachy dlhšie a končia na spodnej strany na prstoch nohy.
Po teoretických základoch se dostávame konečne k návodu ako spoznáte plochú nohu v praxi. Prvý spôsob bol uvedený. Zasunieme prst u stojaceho človeka pod klenbu nohy a všímame si, ako ďaleko sa dostaneme. Porovnáme nález na obidvoch stranách. Pokiaľ prst pod klenbu nedostaneme vôbec, je noha veľmi plochá.
Obrázok ukazuje druhý spôsob. Pozrieme sa zozadu na nohy u stojaceho človeka. Plochá noha je na vnútornej strane prepadnutá a celý členok a Achillova šľacha sa vyklenuli dovnútra.
Tretia možnosť je urobiť odtlačok chodidiel (piesok, vlhké chodidlá na papier a podobne). Odtlačok zdravej klenby nohy je na vnútornej strane vyrezaný (vľavo). U plochej nohy je vnútorná strana odtlačku zarovnaná, alebo sa dokonca vylieva (vpravo). Ďalšie možnosti, ktoré sú z hľadiska funkčného posúdenia klenby najvýhodnejšie, je sledovať vnútornú stranu nohy z boku pri chôdzi. U plochej nohy dochádza pri došľapnutí k prelomení klenby smerom k podlahe.
Plochosť chodidla môže postihnúť iba jednu nohu, potom je rozdiel veľmi dobre viditeľný. Prejaví sa to tým, že je jedna dolná končatina kratšia.
Plochosť chodidiel sa dá ovplyvniť iba v detstve, kedy je noha ešte tvarovateľná. S vekom sa úspešnosť zmenšuje. Najlepšou cestou je posilňovať svaly, ktoré obe klenby zvierajú.
Recent Comments